„VEĽKÁ FRANCÚZSKA ŠKOLA“

J E A N R E N O I R

21.4.2001
————————————————————–

„Ak je francúzsky film zlý, potom je veľmi zlý“ (Paul Rotha a Ri- chard Griffith)

Kritické obdobie na začiatku zvukovej éry – aparatúra Tobis – franc. filmári sa museli podriadiť zahraničnému kapitálu – masové napodobňovanie amerických vzorov (nie tých najlepších)
Navyše – veľká hospodárska kríza – „optimistické plány“ na jej odvrátenie
Na začiatku 30. rokov sa vyrábalo 100 – 150 filmov ročne – v nich ten istý bezstarostný a nezodpovedný optimizmus – zábava

Renesancia – paradox:
– kríza otriasla Amerikou, podkopala hodnotu doláru – a americkí producenti prestali investovať – padli veľké filmové produkcie vo Francúzsku.
– počas dvoch rokov poklesla film. produkcia o 30%
– lenže! – otvorili sa možnosti pre malých, nezávislých producentov
– narýchlo zakladané spoločnosti, ktoré sa rozchádzali po niekoľkých filmoch, keď vyinkasovali peniaze
A práve táto nezávislá podenkovitá sieť sa stala hospodárskou základňou tvorivo-umeleckých úspechov „veľkej francúzskej školy“

Historici hľadajú jej počiatky v Duvivierovom „Ryšavcovi“ a v Renoi-rovom filme „Toni“

Renoir, syn impresionistického maliara Augusta Renoira
– pôvodne sa chcel stať keramkárom – film ho zaujal cez Chaplina a Mozžu- china – priateľstvo s Albertom Cavalcantim.
„Dievča od vody“ 1924 – ideály impresionistickej avantgardy
„Dievčatko so zápalkami“ 1928 – poetická, akoby bábková verzia Andersenovej rozprávky – v oboch herečka Cathérine Hesslingová, režisérova žena
Intelektuálnosť avantgardy R. celkom nevyhovovala – odvrátil sa od nej
„Nana“ 1926 – podľa Zolu – ešte nie pravdivosť prostredia, zvyšky teatrálnosti – záujem o psychologickú presvedčivosť postáv.
Tieto filmy si financoval sám – no prostriedky sa mu vyčerpali – musel „obstáť“ u producentov
1928 – 31 – niekoľko menej významných filmov –