Toni“ 1935

„Toni“ 1935 (nezávislá produkcia, financovaná režisérom a dramatikom Marcelom Pagnolom) – dejovo dosť banálny príbeh s polokriminálnym základom.- melodráma s komplikovanými ľúbostnými konfliktami.
Prípad zabitia prisťahovaleckého talianskeho robotníka nepriateľským vidiečanom a justičný omyl, ktorý z toho vznikol. Podľa správy prevzatej z novín – pokus o re- konštrukciu procesu, výpovedí svedkov atď.
Najdôležitejšie na filme je však to, že sa odohráva v robotníckom prostredí, ktoré Renoir dokázal priblížiť so vzrušujúcou, detailnou presnosťou.
Možno prvý raz vo fr. filme mal divák možnosť uvidieť na plátne ozajstné interiery robotníckych bytov, uvidieť tváre, ktoré naozaj možno stretnúť v uli-ciach robotníckych štvrtí – autentické gestá a reakcie prostých ľudí.
Film často označujú za predchodcu talianskeho neorealizmu

„Zločin pána Langea“ 1936 – scenár Jacques Prévert – „sociálny optimiz-mus“

R. bol spoločensky najviac angažovaný – ľavicovo orientovaný
1936 – agitačný film pre KSF „Život patrí nám“
– v tom istom roku – „Na dne“ – adaptácia hry Maxima Gorkého do franc. prostredia.

1938 – „Veľká ilúzia“ – jeho asi najdokonalejší a najlepší film – klasika
Dej sa odohráva za prvej svetovej vojny vo vojenskom zajateckom tábore. Dvaja franc. dôstojníci – jeden robotníckeho pôvodu, druhý aristokrat – veliteľom tábora je starý pruský major (Erich von Stroheim).
Film ukazuje, že sociálne bariéry sú silnejšie ako bariéry národnostné.
F. šľachtic rýchlo nájde spoločný jazyk s pruským dôstojníkom – robotník sa po úteku skrýva u nemeckej sedliačky, ktorej pomáha pri gazdovaní a vznikne medzi nimi citové puto.
Film – formulácia internacionalizmu, pacifizmu – radikálne sociálne prúdy
vo Franc. v predvečer vojny – Ľudový front (?)
Veľký Jean Gabin