René Clair

– nar. 1898 v Paríži
– najprv novinár, herec
1923 – „Paríž spí“ – jedno z prvých „avantgardných diel“ (umiernený avantgardista)
1924 – „Medzihra“
„Medzihra neverí v nič, možno len v samotnú radosť zo života. Medzihra je obrazom viery, že je príjemné nechať sa unášať fantáziou a nevážiť si ničoho, okrem túžby vybúšiť smiechom, pretože smiech, myslenie a práca majú rovnakú hodnotu a sú si navzájom nepostrádateľné“
Hodnoty francúzskej kultúry – divadlo, veselohra a Paríž
Vaudevillová fraška Labicha – „Slamený klobúk“ – vnemom filme postava hluchého (!)
Paríž – objaviť jeho poéziu, krásu a vyjadriť svoje očarenie
C. najprv veľký odporca zvukového filmu – „divadlo v konzervovej plechovke“ – r. 1929 však neodmietol ponuku fy Tobis
1930 – „Pod strechami Paríža“
1931 – „Milión“
1932 – „Nech žije sloboda!“
1933 – „Paríž miluje a jasá“ – akési filmové balety či operety
Clair celý film poprekladal melódiami a pesničkami
– vedci hudobný motív filmu (hudobný leitmotív)
– scény a obrazy, ktorých rytmus a nálada sú diktované hudbou – rytmus takmer tanečný
– pouličný spevák Albert
Poetické a úsmevné rozprávanie – celá plejáda epizódnych postáv (kolorit prostredia) – všetky sú vykreslené vrúcne, láskyplne a humorne
Pesnička – ich spoločné puto
Kolovrátok počujeme, ale nevidíme – skoncoval so vtieravou synchronizá-ciou – obraz a zvuk sa nemusia len doplňovať, ale aj vzájomne nahradzovať (!)
Sklená výkladná tabuľa
Bitka a prechdzajúci vlak – hluk a dym
Sentimentálna filmová veselohra – únik od realistickej doslovnosti
Originálne čisto zvukové vtipy (gagy) – dievča, spev, gramofón („Nech…“)
Prvý raz – zvuková metafora (!) – ťahanica dvoch pánov – zvuky ragby, hodiny zatrúbia a pod.
Zvuk spojovací prvok pri montáži (!)
„Hudobá, zvuková masa“ – zvukové pozadie; pesničky – kulisa
„Clairizmus“
Sociálnokritické akcenty, najmä vo filme „Nech žije…“
„Chcel som týmto filmom vypovedať vojnu mašinérii, ktorá človeka zo- tročila, namiesto toho, aby mu priniesla šťastie. Môj film hlása, že práca, ktorá prestala byť zaujímavá a individualizovaná, prestala byť posvätná a nedotknuteľná. Domnieval som sa, že publikum ľahšie prehltne túto horkú pilul- ku, keď mu ju podám v obale z ľahkej hudby.“
Až r. 1936 vznikla Chaplinova „Moderná doba“ s podobným kritickým názorom
Goebbels chcel iniciovať spor o autorské práva medzi Chaplinom a Clairom – Clair (hoci mal výhodné ponuky v Nemecku – Tobis) odmietol svedčiť