R E N É C L A I R

„Čistý film“ – franc. avantgardisti, dadaisti, surrealisti – nemý film
Dôraz na „prvenstvo vizuálneho výrazu vo filme“ – až odpor k epickému deju, k príbehom i dramatickým
Epstein: „Príbehy neexistujú. Príbehy nikdy neexistovali. Existujú len situácie… bez začiatku, stredu a konca“
Germaine Dulacová: „…možno pochybovať o tom, či je filmové umenie rozprávačským umením…“
Prednosť mala kompozícia záberov, skúmali „fotogéniu“ – pripisovali veľký význam pohybu
R.C. – obdivuhodné spojenie talentu i profesionality – experiment i syntéza
nar. 1898 – vlastným menom René Chomette
„Medzihra“ 1924 – manifest avantgardy
„Paríž spí“ 1923
„Voľný deň“ scenár dadaistu Francisa Picabiu – „vizuálne zajakávanie sa v usmernenej harmónii“
– rozmarná provokácia diváka a výsmech všetkých tradičných foriem film. výroby – rytmické zladenie obrazov akoby len kvôli ich „kinetickej hodnote“
– „veselé rozptýlenie a potvrdenie neohraničenej slobody (neochoty dať sa spútať)
– no je tu aj ironizovanie meštiackych zvykov – ale aj vľúdne karikatúrne zobrazenie ľudových typov
Najvýznamnejšie nemé filmy:
„Slamený klobúk“ 1927
„Dvaja nesmelí“ 1928 – odvodenosť od bulvárneho divadla a od grotesiek Macka Senneta – zvláštne napätie medzi sociálnou skutočnosťou, politickým výmyslom a iróniou – to je „clairovský“ svojráz
V porovnaní so Jeanom Vigom je Clair možno idylickejšie poetický, hravý (!), ale ani jemu nechýba „duch anarchie“

Spočiatku mal výrazne nepriateľský postoj k vynálezu zvuku vo filme – v Londýne uvidel prvé zvukové filmy – a tento svoj postoj úplne zmenil
Dokázal dokonca nakrútiť film, ktorý sa stal až manifestom nových umeleckých možností zvukového filmu
„Pod strechami Paríža“ 1930
– dialóg zredukoval
– obraz a zvuk využíval zásadne kontrapunkticky (zhoda s manifestom Ejzenštejna, Pudovkina a Dovženka z r.1928 – tiež vystríhali pred nebezpe-čenstvom duplicity)
– dialóg dostal priestor len po akomsi „stemnení či stíšení“ obrazu
– zvuk (hudbobný laitmotív) sa stala akýmsi až neodlúčiteľným znakom malebnej parížskej periférie (vtedy začala hrať vo franc. filmoch nepostrádateľná šansónová harmonika)
Romanticko-sentimentálny podtón príbehu – láska pouličného speváka a peknej Rumunky – kým je Albert vo väzení (14 dní) získa si ju jeho priateľ – ten nechá u neho aj kufor s kradnutými vecami a Albert sa zapletie do bitky s gangstrami
Svet clairovských postavičiek, kolorit neopakovateľného prostredia – slepý harmonikár, groteskný manželský pár, tučná domovníčka, policajt…
Film najprv nebol úspešný – až jeho uvedenie v Berlíne sa stalo triumfom