Nábrežie hmiel“ 1938

– Carné a Prévert si formulovali svoju veľkú tému – tragický konflikt medzi skorumpovaným, sebeckým svetom a nárokom jednotlivca na šťastie
– spoločenské typy hrdinov, ktoré necharakterizovali iba franc. film toho obdobia – vyjadrovali aj určitý životný pocit – aj film „Deň sa začína“ 1939 –
– obe hlavné postavy (legionár-dezertér a osamelý proletár) v podaní Jeana Gabina splynuli v jediný mýtický obraz outsidera, ktorý nemá nič spoločné s týmto svetom, stáva sa obeťou jeho neľudských zákonov a odmieta akýkoľvek kompromis
– film vychádza z románu Pierra Mac Orlana, ktorý však Prévert od základu prepracoval a dej presunul do prístavu Le Havre – v nici ta prichádza dezertér, ktorý hľadá loď. V čudnom prístavnom baraku, kde hostinský žije v spomienkach na Panamu, stretáva dievča, do ktorého sa zaľúbi – kvôli nemu sa však zapletie do hádky so strýkom dievčaťa, pochybnou osobou a s darebákmi
z podsvetia – nakoniec sa stane ich obeťou.
– To všetko sa odohráva v atmosfére prístavu zahaleného hmlou, v úzkych uličkách a skladoch, sirény odchádzajúcich lodí – symbol nemožného úniku.
– svet rozdelený na dobro a zlo – proti podlosti, zbabelosti a neúprimnosti meštiaskov a lumpov stojí čistota čestnosť dvojice zaľúbených
– tragických hrdinov nedefinuje ich šľachetnosť alebo sebaľútosť, ale ich rebelanstvo, vzbura proti skazenému svetu
– podporuje to presná charakteristika negatívnych postáv (strýko – nie netvor, ale namyslený ,malomeštiak, ktorý miluje vážnu a náboženskú hudbu“
– komika sa prelína s trpkosťou a protestom
– jeden z najslávnejších filmov

„Deň sa začína“ – (Prévert – dialógy) príbeh proletára, ktorý zavraždil svojho soka a zabarikádoval sa v manzarde – mýtický (metaforický) základ – každá postava patrí do zvláštneho, do seba uzavretého sveta – štylizované dialógy a dekorácie – vysoký, osamelý a škaredý činžovný dom – na najvyššom poschodí býva Gabin – dom symbolicky vyjadruje jeho outsiderstvo.
– Gabin svojím úsporným gestom je dokonalým stelesnením deklasovaného, ukrivdeného , vyradeného človeka – jeho sok (cvičiteľ psov) stelesňuje neúprimnosť aprispôsobovanie sa svetu.
– je to film protestu a odboja – Gabin stelesňuje neochotu prispôsobiť sa zákonom meštiackeho (zbohatlíckeho) sveta a jeho honbe za úspechom – jeho odpor je heroický i absurdný (Tragika!)
– štruktúra rozprávania : klasický systém návratov do minulosti, ktoré sa dostávajú do rovnováhy s prítomným dejom (v úzkej zabarikádovanej izbe) – zakaždým uvidíme postavu v novom svetle, poznáme novú stránku jej vnútra

„Čierna poézia“

„Hotel du Nord“ ešte pred obsadením Francúzska
– Carné neodišiel do Ameriky

„Návšteva z temnôt“ – 1942 oživenie stredovekého rytierskeho príbehu – metafora na okupáciu (opäť s Prévertom)

„Deti raja“ 1943-44 – o Debureauovi , „najväčšiemu z Pierrotov“ – uvedený až po vojne

Po vojne…