N E O R E A L I Z M U S
Paradox – II. svetová vojna bola pre film v mnohých krajinách obdobím rozmachu
Paradox – Nemci „oslobodili“ európske národné kinematografie spod nad- vlády Hollywoodu
Povojnové obnovenie H. nadvlády nad európskym trhom znamenal aj návrat k šablónam „fabriky na sny“
Taliansko
Prvé desaťročie po nástupe fašizmu (1922) – živorenie na provinčnej úrovni. Obecenstvo bolo unavené kultom dív a konvenčným bombastickým historickým filmom a varianty starých úspechov – začalo uprednostňovať americký film. Konkurzy veľkých film. firiem
Neskôr aj Mussolini pochopil význam filmu ako nástroja propagandy
– od r. 1931 štátne subvencie – rozhodoval o nich orgán podriadený ministerstvu propagandy. Koordinoval výrobu a distribúciu – zostril však aj cenzúru – vysoké prémie pre „umelecky hodnotné“ filmy (Genina a Gallone)
1937 – založili obrovské štúdio Cinecitta – riadil ho Mussoliniho syn Vittorio
Škola – Centro Sperimentale di Cinematografia – nebol v nej fašistický duch
– výroba po týchto opatreniach stúpla na 80 ročne – nezáväzné zábavné filmy – „obdobie bielych telefónov“
– zásahy do importovaných filmov („Nábrežie hmiel“, „Nech žije (moja) sloboda“)
– fungovali aj malé a relatívne nezávislé firmy – tematická pestrosť –
úniky spod diktátu propagandistických cieľov
– invázia spojencov – zastavenie výroby
Po vojne – sloboda, ale aj úplná finančná neistota
Neorealistické filmy – nepresvedčivý, skôr malý záujem publika
