„Muriel“ 1963

– na pohľad návrat na pôdu konkrétnej reality
Na pozadí vidieckeho mesta film predstavuje skupinu postáv: vdovu, ktorá obchoduje so starožitnosťami, jej nevlastného syna, navrátilca z Alžírska, aj vdovinho priateľa z mladosti, ktorý je tu s milenkou. Spočiatku sa navzájom priam pretekajú vo zdvorilosti a vľudnosti. Na povrch sa však dostávajú nepríjemné pravdy – lži a fikcie sa rozpadávajú
R. demonštruje fascinujúcu techniku rozdrobenia každej situácie i psychologickej reakcie až do jej elementov, na útržky viet a obrazov, ktoré sa potom prekvapujúco spájajú
Režisér do maximálne štylizovanej štrutúry filmu začleňuje aj aktuálny morálno-politický komponent – konflikt svedomia z účasti v al- žírskej vojne
Scenár spisovateľa Jeana Cayrola
Bazin písal o „montáži vo vnútri obrazov“ a označil ju ako charakteristický znak pre moderný film
Protagonistom je mladý navrátilec z vojny z Alžírska (motív aktuálny aj v ďalších dielach franc. novej vlny – prenasledujú ho spomienky
Skoky v kontinuite rozprávania, náhle zmeny záberov, ktoré nedávajú hercom možnosť konvenčne rozohrávať jednotlivé výjavy – to všetko však zodpovedá vnútornému úsiliu postáv, ktoré mučivo hľadajú pre seba pevnú pôdu pod nohami, jasný obraz o sebe samých, zápasy s vlastnými pochybnosťami a neistotami…
„Vojna sa skončila“ 1966
– scenár Jorge Semprun, exilový spisovateľ – a v hlavnej úlohe účinkoval Yves Montand.
Témou film je činnosť španielskeho profesionálneho revolucionára v Paríži r. 1965, jeho izolovanosť medzi rozličnými „revolučnými“ (teroristickými?) frakciami, jeho rozdvojenosť medzi hlbokou vnútornou skepsou a nutnosťou navonok prejavovať optimizmus – a k tomu veľké súkromé problémy
– Ak v predchádzajúcich Resnaisových filmoch dominovalo drásavé vyrovnávanie sa protagonistu s minulosťou, ktorú integrovali vo forme spomienok, vyznačuje sa tento film prenášaním budúcnosti do prítomnosti. Hrdina intenzívne premýšľa o svojej budúcnosti a táto sa mu zjavuje v podobe hypotéz o tom, čo sa môže stať. A toto myslenie na budúcnosť, jej pociťovanie ako možných hrozieb a nádejí je maximálne príznačné pre rozpoloženie protagonistu, nachádzajúceho sa na životnej križovatke…