METAFORA

(gréc. prenos, prenesenie);
– nepriame pomenovanie, jeden zo základných básnických trópov, ktorý vzniká zámenou jedného slova (znaku), slovného spojenia iným slovom (slovným spojením, (spojením, kombináciou znakov) na princípe podobnosti javov, predmetov. Prenášať sa môžu:
1) vlastnosti vecí
a) na neživé predmety, javy (smaragd trávy);
b) na živé bytosti, na ľudí (srdce skameneo, horel hanbou);
2) vlastnosti živých bytostí (ľudí)
a) na zvieratá, vtáctvo (malý spevák – vo význame vták);
b) na neživé predmety, javy (horela roľa, mŕtve more, slnko sadá).
Pri vysvetľovaní vzniku metafory sa často vychádza z prirovnania, lebo sa tvorí na podobnom princípe (miesto prirovnania „mocný ako lev“ možno použiť len slovo „lev“, čím sa charakterizuje istý typ človeka). Takáto tvorba nových slov v jazyku sústavne funguje a vytvára tzv. lexikalizovanú metaforu (noha stola, vodovodný kohútik, hlava valca a pod.). Básnická metafora sa líši tým, že vyniká novosťou, zvláštnosťou, originalitou, ba často aj jedinečnosťou a neopakovateľnosťou. Detská fantázia často produkuje metafory tohto typu…
Estetická hodnota básnickej (umeleckej) metafory sa zakladá na novom spojení dvoch, prípadne viacerých významov. Vo vedomí sa vynárajú dva prvky reality, čím vzniká vzájomné pôsobenie dvoch slov (znakov), javov reality, t.j. tzv. „dvojobraz“. Pre básnickú metaforu je charakteristická binárna konštrukcia, ktorá predpokladá analógiu (podob- nosť) medzi dvoma pojmami, javmi, ale zároveň aj rozdiely. Okrem prirovnávaného a prirovnávajúceho musí byť v metafore aj tzv. tertium comparationis, t.j. znaky podobnosti, spoločné črty, ktoré dovoľujú spojiť dva pojmy do jedného „obrazu“. Kým v lexikalizovanej m. už pravý význam slova necítime, v básnickej metafore obidva významy fungukú naraz, s rovnakou intenzitou.
Okrem prirovnania najviac podobných vlastností má hádanka.
PRIROVNANIE
– druh básnického trópu, ktorý má vlastnosti metafory.
Kým v p. máme tri prvky (porovnávaný, porovnávajúci a spoločná vlastnosť), v metafore sú prvé dva z nich skryté. Spojitosť medz dvoma obraznými pomenovaniami, ktoré sú svojou výstavbou rozdielne, ale sé- manticky takmer totožné, sa stáva základom tvrdenia, že metafora sa vyvinula z prirovnania.
Prirovnanie pozostáva zo základného slova alebo slovného spojenia, ku ktorému sa nejaká vec, pojem, jav prirovnáva – v metafore sa vždy vynecháva priame pomenovanie a uvedie sa iba obraz, ktorý sa v niečom podobá porovnávanému objektu, javu.
P. je prvkom expresívnosti v texte, zvyšuje jeho obraznosť a citové zafarbenie.
ALEGÓRIA