Luchino Visconti – 1896

– potomok starej milánskej aristokratickej rodiny – začínal vo Francúzsku najprv ako divadelník, bol asistentom Jeana Renoira na dvoch filmoch – vplyv
„Posadnutosť“ 1942 – väčší význam
– Jedna z hlavných tém neorealizmu – zviazanosť človeka so spoločenským prostredím a prírodou.
– predloha krimi-román Jamesa M. Caina „Poštár zvoní vždy dva razy“ – obdiv k amer. literatúre (Hemingway, Faulkner, Steinbeck) – tak úprimnosť a pravdivosť v zobrazení sociálnej skutočnosti, akú fašizmus nepripúšťal
– pri Páde je bezínová pumpa s trattoriou – majiteľ („spevavý malomeštiak a domáci tyran) najme tuláka Gina za mechanika – ten sa zaľúbi do krčmárovej ženy; obaja sa rozhodnú, že muža zavraždia. Po uskutočnení lán Giovanna zahynie pri autonehode a Gina zatkne polícia
– zámienka k veristickému obrazu talianskeho provinčného života
– nie malebnosť spustnutého vidieka (domov), ale odkrytie súčasnosti bez
oficiálnych klišé
– spája prostredie a prírodu s charakterom hrdinov
– od Renoira dlhé jazdy, pri ktorých sa „roztvára“ krajina
„Váha ľudskej existencie

Roberto Rossellini

Po r. 1945 sa stalo talianske film. umenie avantgardou Európy – krajín, ktoré prešli vojnou – reprezentatívny štýl.
Neorealizmus – film nevyumelkovaného uchopenia skutočnosti a dokumentárnej kamery – odraz reality života a intenzity prežitej reality – na priemerných osudoch, na všednej udalosti
– univerzálnosť a ľudskosť
Nebol to náhodný dôsledok historickej chvíle
Zjednodušenie – muselôo sa nakrúcať na ulici, lebo film. štúdiá boli poškodené
– rozhodujce protifašistické, protitotalitné podnety – hybná sila politickej a kulúrnej obrody – základná premena politickej a intelektuálnej štruktúry
– neoreal. podnety v próze, poézii a výtvarnom umení
– pravda nemala vyplývať z rekonštrukcie udalosti, ale z udalosti samej – cieľom bolo objaviť kolektívny zmysel individulneho osudu a prekonať (zotrieť) hranice medzi umením a životom.
„Rím, otvorené mesto“ 1945 – odboj
„Paisa“ 1946 – 6 epizód o postupe spojencov – zábery z týždenníka
– neherci
– najčisteší výraz neorealizmu