Lev Kulešov

Obrazy nasledujúce po sebe sa nemusia doplňovať, alebo na seba logicky nadväzovať – musia sa „zrážať“, stavať proti sebe, vytvárať „konflikt“ – čím väčší a otrasnejší je tento konflikt, tým účinnejšia „atrakcia“ vzniká
Masakra štrajkujúcich je prestrihávaná obrazmi dobytka zabíjaného na bi- túnku
1925 – „Krížnik Potemkin“
„Predlohu“ napísala stará revolucionárka Nina Agadžanová-Šutková – všetko o revolúcii r. 1905 – E. vybral iba jednu epizódu
Nie je dôležité ukázať na plátne skutočný čas trvania udalostí, ale odhaliť ich vnútorný zmysel
Retardácia – oneskorovanie (spomaľovanie)
Sochy levov, ktoré napriek tomu, že je to nemý film, akoby prebúdzal rachot diel
Aj Goebbels tento film vyzdvihol ako príklad
Precízna, takmer matematická teória montáže sa stala základom filmovej tvorby – základná (hlavná, ťažisková) filmárska práca sa presťahovala do strižne
– „intelektuálne kino“ – „intelektuálna montáž“
Film musí na plátne jasne a zreteľne predviesť dialektiku podstaty ideolo- gických diskusií v ich rýdzej forme – a bez toho, aby sa uchyľoval k sprostredkovávaniu fabulou, námetom alebo živým človekom (hercom)
1927 – „Desať dní, ktoré otriasli svetom“
1929 – „Generálna línia“ („Staré a nové“)
E. čoraz ostrejšie kritizovaný za „formalizmus“, náročný pre masového diváka – E.-ovo roztrpčenie
Odišiel do cudziny (s kameramanom Eduardom Tissem – najprv Európa – Francúzsko
– potom do USA
Zámer – sfilmovať „Americkú tragédiu“ Theodora Dreisera
„Nech žije Mexiko!“ – neúspech projektu
1938 – „Alexander Nevský“
1948 – dvojdielny „Ivan Hrozný“

PUDOVKIN, Vsevolod
– nar. 1883 – inžinier chémie – o 5 rokov starší ako E.
– 4 roky v nemeckom zajatí
– 27-ročný začal študovať divadlo a film
– hral vo filmova Lva Kulešova („Lúč smrti“) – no lákalo ho herectvo iného typu
Stanislavskij – MCHAT
„Kult realistickej presnosti“
1925 – „Šachová horúčka“ – psychologický film – príbeh jednotlivca – výrazovo bohatá práca herca
1926 – „Matka“
Podľa P. – montáž by nemala byť konfliktom, ale mala by zodpovedať pohľadu bystrého pozorovateľa – obrazy by sa mali dopĺňať, hľadať podobnosť (analógiu), rozširovať zorný uhol, v krajnom prípade vytvárať zrozumiteľnú metaforu
1927 – „Koniec Petrohradu“ – mladý neuvedomelý robotník
Pudovkina nezaujímal abstraktný boj ideí, ale ich reálny vplyv na život a charaktery postáv
1928 – „Búrka nad Áziou“ („Potomok Džingischána“) – Mongolsko
„Prostý prípad“
„Dezertér“