Leonardo da Vinci (1452-1519)

Leonardo da Vinci (1452-1519) – obdobie vrcholnej renesancie v Taliansku

Narodil sa 15.aprila 1452 v toskanskom mestecku Vinci ako nemanzelsky syn notara sera Piera da Vinci a mladej vidiecanky Katariny (nemanzelsky povod sa nepovazoval za handicap, a preto mohol L. zit v rodine svojho otca, kde dostal dobru vychovu.) V 15-tich rokoch ho otec zapisal do Verrocchiovho atelieru vo Florencii, kde sa malovali obrazy, vyrabali sperky a sochy a v 20-tich sa zapisal do Bratstva sv. Lukasa, ktore zdruzovalo maliarov. Niekolko mesiacov studoval zaklady vied, ale bol nestaly a vrtkavy, daval sa do studia mnohych veci, ale ledva nieco zacal, uz aj prestal.
Leonardove vedecke a biologicke zaujmy nakoniec potlacili jeho zaujem o maliarstvo. Maliarstvo povazoval za nastroj vedeckeho vyskumu a za metodu, prostrednictvom ktorej mohol zverejnit svoje objavy. Zaujimal sa o celu objektivnu skutocnost, pozoroval, studoval, analyzoval, experimentoval. V jeho spisoch su studie prirodnin, anatomicke studie ludskeho tela, zaznam letu vtakov, navrhy strojov, zbrani, opevneni (lietajuci stroj, ponorka, takmer objavil podstatu krvneho obehu…).
Svet chapal ako zlozitu suvislost javov v neustalej zmene a suvislom vyvoji. Krasa je najvyssim stupnom vyvoja, harmonickym spojenim ducha a tela, cloveka a prirody, preto jeho dielo posobi vyvazene a vyrovnane.
Venoval sa tiez teorii umenia, bada v oblasti optiky a atmosferickej fyziky a pozoruje zmeny farieb, ostrosti obrysov pri pohlade z velkej vzdialenosti, prinasa myslienku vzdusnej perspektivy. Pozorovanim vztahu svetla a tiena dospieva k takmer nepostihutelnej gradacii svetla jemnej ako akvarel, ktora dostala nazov sfumato.