KALIGRAFI A DOKUMENTARISTI
Mnohí ambiciózni režiséri sa stiahli na „pozície prísneho formalizmu“
– „vnútorná emigrácia“ – autonómiou formy odmietali fašistické dogmy
– paralelne rozkvet „hermetickej poézie“ a „umeleckej prózy“
– rozvíja sa aj filmová teória
„Formalistické“ tendencie sa uplatňovali v početných adaptáciách literár-nych diel – literatúra 19. storočia a usilovali sa o intelektuálne, opticky i drama- turgicky vybrúsené adaptácie – prednostný záujem o grafickú štruktúru obrazov – preto pomenovanie „kaligrafizmus“
Renato Castellani 1913
„Výstrel“ 1942 – podľa Puškina
Alberto Lattuada 1914
„Jakub idealista“ 1942
– obaja pestovali „kult krásneho obrazu“, starostlivo komponované zábery krajiny a rafinované dekorácie – predlohy v podstate len zámienka k nostalgic-kým a oslavným pohľadom do minulosti
Mario Soldati 1906 – bývalý kritik a spisovateľ
„Malý starobylý svet“ 1941
Luiggi Chiarini
„Ulica u piatich lún“ 1942 – zmenil veristický román na sériu romantic-kých obrazov
Kritika začala upozorňovať na riziká sebaizolácie, ktoré ohrozovali „kali- grafický“ prúd.
Iný smer : – „dokumentaristi“ – ambivalentný postoj medzi fašistickou angažovanosťou a úsilím autenticky zachytiť skutočnosť
„Predneorealisti“:
