„ B E R G M A N “

Tesne po skončení vojny, keď nemecký film ešte nebol vítaný
v dovtedy nepriateľských krajinách, americký import sa ešte len rozbiehal a francúzsky filmový priemysel sa ešte nespamätal, prišla chvíľa švédskeho filmu;
– monopol Svensk Filmindustri – expanzia;
– no už po dvoch rokoch bol šv. f. vytlačený z kontinentálneho trhu.
Prejedlo sa exotické čaro severských prírodných a folkloristických filmov – príťažlivejšie boli kozmopolitné výrobky Hollywoodu – niektoré drahé šv. f. nedosiahli očakávané výsledky a ich neúspech prehĺbil krízu
R. 1923 Holywood angažoval Victora Sjöströma a r. 1926 Mauritza Stillera – strata najvýznamnejších režisérov.
Až II. svet. vojna, ktorá mala podobé hospodárske dôsledky ako prvá, priniesla obrodu švédskeho filmu.

Victor Sjöström
1879 – 1960
Z oboch majstrov bol V.S. silnejšie spätý s koreňmi šv. kultúry, so sedliactvom, prírodou a folklórom než Stiller, ktorý sa prejavoval ako moderný mestský človek a kozmopolitne orientovaný meštiak aj vtedy, keď spracovával témy z minulosti.
– syn herečky a skrachovaného fanrikanta – vystupoval s kočovným divadlami a režíroval v goeteborskom divadle – všimol si ho Carles Magnusson, zakladateľ Svensk Industri a angažoval ho ako herca a režiséra;
– jeho 29 raných filmov sa inšpirovalo vtedajšími úspechmi dánskej kinematografie.
Cyklus najzávažnejších diel:
Terje Vigen (1916), podľa Ibsenovej balady;
– takmer celý film sa odohráva na mori – rybár z nórskeho pobrežia sa poúša počas anglickej blokády proti Napoleonovi doviezť do Dánska potrainy pre hladujúcu rodinu. Zavrú ho do väzenia – jeho rodina zomrie od hladu. Roky žije v nenávisti na ostrove, až kým sa mu nenaskytne príležitosť pomstiť sa vinníkovi, anglickému kapitánovi – nevyužije ju však.
Ako prvý objavil S. vo filme prírodu ako predmet špecifickej metaforickosti. Nie je tu len ako pozadie, ale ako mystický sprievodný dej, analogický s hrdinovým osudom. Dej a prostredie vytvárajú jednotnú atmosféru – búrka, čajy, skaly sa stavajú bezprostredným ýrazom toho, čo protagonista prežíva.
Podobne aj vo filme
„Štvanci“ (1917)
– sedliačka na severe Islandu sa zaľúbi do tuláka. Keď sa dozvie, že ho ľadajú kvôli zločinu, ujde s ním do hôr – ustupujú, až nakoniec zahynú v snehovej víchrici. (Čím je osud voči hrdinom neúprosnejší, tým je drsnejšia a nehostinnejšia aj príroda.)
Trilógia podľa Selmy Lagerlöfovej „Jeruzalem v Dalekarlii“
„Život predkov“ 1918
„Rozbité hodinky“ 1919 – použil aj umelé osvetlenie, aby vytvoril fatatalistickú atmosféru
– podobne aj v
„Tajomstvo kláštora“ 1919 podľa Grillparzerovej novely – celý v atelieroch, aj stavby podriadil fantastickej štylizácii.
Nadprírodné sily, ktoré boli v predchádzajúcich filmoch len sym- bolicky prítomné, vystupujú vo filme
„Povozník smrti“ 1920 v konkrétnej podobe; dvojitá expozícia
– premietnutie tematiky stredovekch legiend – mŕtvi sa prechádzajú medzi živými – do vtedajšieho proletárskeho prostredia;
„Skúška ohňom“ 1921 – mladú ženu prenasledujú ako bosorku, lebo ju podozrievajú, že otrávila starého manžela, aby mohla žiť s mla-dým mlencom.
Metro-Gldwyn-Mayer – v USA nakrútil 10 filmov do r. 1929
– prírodný mysticizmus
„Krajina večného cyklónu“ 1928
– rozmaznané mestské dievča sa dostane na drsný západ a symbo-lom jej trpkého údelu je piesková víchrica
Po návrate do Švédska – u len ako herec – naposledy u Bergmana
vo filme „Lesné jahody“.