ALEGÓRIA

(z gréc. allegorein = inakšie hovoriť, hovoriť obrazne);
– druh metafory upaltnený v celom texte (diele).
Príbeh vyjadruje skutočný, úplne alebo čiastočne utajovaný dej, ktorý umeleckému dielu dáva abstraktný zmysel, čiže svojou podstatou tvorí druhý plán textu.
A. je druh nepriameho pomenovania; prostredníctvom nej sa vyjadruje obsah, myšlienky a predstavy, ktoré sa z istých, väčšinou politických dôvodov, nesmú priamo vysloviť. V deji sa personifikujú veci a zvieratá, prípadne predstavy alebo všeobecné pojmy. Tým sa a. približuje k symbolu, nemožno ich však zamieňať. A. je iba odraz reality a vyznačuje sa apriornosťou, statickosťou, schématickosťou, ilustratívnosťou a interpretačnou dotvorenosťou, kým symbol je interpretačne nevyčerpateľný a vyniká dynamickosťou, náznakovosťou, otvorenosťou.
Najjednoduchšou a. je bájka…

Skôr „alegória“ ako „metafora“ – vo filmoch „Siedma pečať“, „Prameň panny“, „Večer kaukliarov“

EXISTENCIALIZMUS
– vyabstrahované bytie
– základné existenciálne situácie (hraničné, medzné)
– a stavy (strach, úzkosť, hnev, osamelosť – menej radosť a iné pozitívne) – POCITY ODCUDZENIA a ABSURDITY
– hľadanie BOHA – pokusy o dialóg s ním – jeho „mlčanie“ (neprítomnosť, ľahostajnosť, zámer ?!)
ŽIVOT a SMRŤ
PSYCHOANALÝZA
– najmä vzťah k autorite – otec, Boh… – matka – ženy a sexualita
Sartre si pochvaľuje, že nepoznal si otca…
Bergmanov svet detstva – postavy chlapcov – alter ego – najprv nestotožnenie – v zrelom období áno (zlom – infarkt)
Pôvab – emocionálne preteplenie – poľudštenie pôvodného chladu
Bergmanova „KLIETKA“ – oslobodenie sa z nej
„AUTOBIOGRAFICKOSŤ“
– zašifrovaná („Mlčanie“ – akási polcesta)
– programová („Fanny a Alexander“ – 1973 (?))
ABSURDNÁ (existenciálna) DRÁMA
– Albert Camus – „Mor“, „Cudzinec“
– Jean-Paul Sartre – „Diabol a Pán Boh“
– (predchodca Alfred Jarry – „Kráľ UBU“, „Nadsamec“ – napr. aj Jean Cocteau
– Eugen Ionesco – „Kráľ umiera“
– Samuel Beckett – „Čakanie na Godota“
– Friedrich Dürennmat – „Romulus Veľký“
– Havel – „s krížikom po funuse“; príklad neplodného myslenia, ktoré je uvedomele v službách globalistickej propagandy – napr. Slavomír Mrožek je ako dramatik určite lepší, zaujímavejší a hlavne pôvodnejší

————————————–
Tamtie roky – a súčasnosť
Duchovná POVRCHNOSŤ a KONZUMNOSŤ (utilitárnosť) – civilizačné ZLO
– duchovná, mysliteľská, filozofická pasivita, rezignácia a oportu-nizmus – potlačené hľadanie alternatív
Celosvetový ESTABLISHMENT – do ktorého sa dostali nielen americkí hippies v sedemdesiatych rokoch …
– „osprostenosť“ ako výsledok obludných manipulácií s informáciami (napr. reklamná virtuálna realita)