Vittorio De Sica

Vittorio De Sica
Cesare Zavattini

„Deti ulice“ 1946 – rímski čističi topánok
„Zlodeji bicyklov“ 1948 – oba súčasnosť – povojnový všedý život
– majstrovské dielo neorealizmu
– hrdina Ricci – nezamestnaný – lepič plagátov – musí mať bicykel – ukradnú mu ho, pátra po zlodejovi… Pomhajú priatelia a malý syn … Skúsi aj on ukradnúť bicykel
– nemilosrdnosť a cudzota sveta

F E D E R I C O F E L L I N I

Roku 1950 sa skončilo obdobie skutočého rozkvetu neorealizmu.
Nastal proces jeho štiepenia – sociálno-kritický smer, ktorý bol najbližšie jeho pôvodným intenciám, sa začal odlišovať od „subjektívneho“ , resp. „folkloristického“ a „náboženského“ prúdu. Do popredia vystúpili nové osobnosti: Antonioni a Fellini, zatiaľ čo De Sica a Visconti sa usilovali pokračovať v štýle svojich predchádzajúcich filmov.
Ostro sa začali odlišovať aj definície:
– pre jedných bol neorealizmus predovšetkým výrtazovým prostriedkom politickej a sociálnej obžaloby;
– iným odkrýval „mystérium bytia“
– vyjadrenie vzájomnej súvislosti a závoslosti všetkých vecí – úcta
k realite..
Gieseppe De Santis
„Rím o 11. hodine“ 1952
Carlo Lizzani
„Kronika chudobných milencov“ 1954
Pietro Germi
„V mene zákona“ 1949
„Cesta nádeje“ 1950
„Rozvod po taliansky“ 1962
„Zvedená a opustená“ 1964
Renato Castellani
„Za dva groše nádeje“ 1951
„Zbojník“ 1961
Mario Monicelli
„Strážnici a zlodeji“ 1951
„Omyl neplatí“ 1959
„Veľká vojna“ 1959
Vittorio De Sica
„Zázrak v Miláne“ 1950
„Umberto D“ 1952